Září 2014

Za hranicou reality

15. září 2014 v 20:38 | Rolly

Pozerala som do prázdnoty izby, ako každú noc. Tma bola priateľská. Obtierala sa o mňa ako veľká maznavá mačka, vrnela si svoju polnočnú melódiu. Jej hebká srsť sa zľahka dotýkala kože. Milovaná. Nebála som sa temnoty. Bola mojou súčasťou. Patríme k sebe. A tiché básne, ktoré šepkali najmäkšie pery na svete zaznievali hustou tmou. Zanikali vo svojej vlastnej ozvene a znovu sa rodili. Nikdy nekončiaci kolobeh mrazivého dychu. Keď sa nenápadne, sťa vánok premávala chodbami tohto obrovského domu.
Moje srdce sa prudko rozbehlo, keď sa v tme zablysol pár krutých očí. A korenistá vôňa naplnila miestnosť. Dravý krok. Takmer nepočuteľné vrčanie. Predsa nepredstavoval hrozbu. Jeho láska i nenávisť sa tak nádherne prelínali v nekonečnom kruhu temnoty.

,,Navždy váš otrok. Pani moja."